Zaujímavosti o význame vianočných zvykov

Prečo sa vlastne pri štedrej večeri krája jablko, v ktorých rodinách sa pri stole chystá jedno miesto navyše a aký význam má vianočný stromček? Prečítajte si, ako vznikli a aký význam majú vianočné zvyky, ktoré možno udržiavate aj vy vo vašej rodine.

Rozkrajovanie jabĺčka

Rozkrajovanie jabĺčka má v závislosti od regiónu a dokonca aj zvykov jednotlivých rodín množstvo významov. Okrem toho, že by sa z neho malo ujsť každému pri stole, vraj sa z neho dá aj vyveštiť. Ak sa po rozkrojení jablka v jadrovníku objaví tvar hviezdičky, znamená to zdravie a šťastie. Naopak, krížik predznamenáva chorobu a smrť.

Štedrý deň a večera

Celý štedrý deň v minulosti prebiehal ako akási duchovná príprava na štedrú večeru. Chystalo sa jedlo, zdobil sa stromček, vyrábal sa betlehem, kŕmili sa zvieratá v hospodárstve. Samotná štedrá večera je najmä v kresťanstve vyvrcholením celého dňa a oslavou narodenia Ježiška. V starších generáciách bol štedrý deň označovaný ako Kračún – krátky deň, keďže len 3 dni pred ním je najkratší deň v roku – zimný slnovrat.

Vianočný stromček

Na území Slovenska sa dlho dodržiavali pohanské tradície (dokonca aj rôzni kresťanskí svätí sú len akousi náhradou za pôvodné pohanské božstvá) a celé storočia naši predkovia odmietali prijať cudzie zvyky. Podobne to bolo aj s vianočným stromčekom, ktorý sa v našich končinách ujal až niekedy v polovici 19-teho storočia. Na Slovensku sa však bežne uväzovali zelené vetvičky na vchod do budovy (možno vidieť v niektorých regiónoch aj dnes). Tento zvyk, ktorý sa neskôr pretransformoval na vianočný stromček, mal zabezpečiť rodine prosperitu.

Natieranie oblátok

Oblátky sa v mnohých rodinách natierajú už len medom, no v minulosti sa bežne potierali aj cesnakom. Práve tieto 2 mimoriadne zdravé ingrediencie mali mať najväčšiu silu práve na štedrý večer. Med, ktorý sa použil ako štedrovečerný, sa počas nasledujúcich týždňov neminul ako bežný med, no uschoval sa do lekárničky a používal sa len vo výnimočných situáciách.

Rozhadzovanie orechov

Orechy sa rozhadzovali do všetkých kútov kuchyne a mali tak zabezpečiť hojnosť. Dnes sa môžete pokojne stretnúť aj s rodinami, kde každý orech hádže jeden člen a vždy povie, čo má ten konkrétny oriešok priniesť do domu (lásku, peniaze, zdravie, mier).

Rybia šupinka do peňaženky

Ak máte na štedrú večeru kapra, ktorý ešte pláva vo vani, pri jeho spracovaní si nezabudnite odložiť jednu šupinku do peňaženky, ktorá by vám mala zabezpečiť finančnú stabilitu po celý rok. Podobne vraj funguje aj zvyk, že na jeden tanierik na stole položíte trochu peňazí (alebo jednu bankovku pod obrus) a necháte ich tam až do rána.

Medové krížiky na čelo

Hlava rodiny v minulosti kreslila každému členovi rodiny na čelo krížik s medom, aby boli pokorní a sladkí ako med. Či sa však mal po večeri med utrieť alebo zjesť, to už sa nikde neuvádza. :-)

Jedno miesto pri stole navyše

Ide o zvyk, ktorý má pôvod v kresťanstve. V niektorých rodinách sa nachystá prázdne miesto pri stole pre človeka, ktorý nedávno zomrel a pri štedrej večeri vám chýba, inde sa necháva pre náhodné pocestného, ktorého by sme v rámci milosrdenstva mali prichýliť v prípade, že nám zaklope na dvere.

Zlaté prasiatko a pôst

Nielen štedrovečerný, ale akýkoľvek pôst má v podstate vo všetkých náboženstvách a filozofiách na svete veľký duchovný, ale aj zdravotný význam. Telo sa očistí, myseľ po čase zbystrí a človek má viac energie rozjímať. Ak však budete dodržiavať štedrovečerný pôst až do východu prvej hviezdy a čakať do večere až kým budete počuť kostolný zvon pri všetkých tých vôňach, ktoré idú z kuchyne, veľmi pravdepodobne sa objavia nejaké halucinácie, možno aj v podobe zlatého prasaťa. :-)

Bozk pod imelom

Darované imelo vraj rodinu ochraňuje pred chorobami a prináša do domu spokojnosť a plodnosť. Vianočný bozk dvoch zamilovaných pod imelom, ktoré je zavesené napríklad na zárubni má vraj upevniť vzťah.